Zápisky z Bilbaa č. 2: Tipy, triky, spoty!

Ako sa dostať na stáž

Bilbao nebola moja prvá voľba. Aj preto, že som hľadala menšie mesto, ale hlavne preto, že nie je priamo pri oceáne. Po zistení, že na univerzite v San Sebastiane sú samé technické obory a vytrvalej ignorancii zo strany oslovených neziskoviek, som našla inštitút na Universidad de Deusto. To, že sa zaoberajú voľným časom a osobnostným rozvojom a odpísali mi do 2 dní som zobrala ako znamenie, a tak bolo rozhodnuté. Idem do Bilbaa, a to, ako sa dostanem každý deň na surf, vymyslím neskôr.

Bývanie

Ocitla som sa teda TU, bez auta, ktoré automechanik odsúdil ku krátkym vzdialenostiam. Plán bol, nájsť si ubytovanie v Sopelane, na ktorú stále jazdí metro. To sa mi vzhľadom na krátku dobu pobytu nepodarilo, ak sa tu ale chystáte na semester a dlhšie, myslím, že to nebude problém. Hľadajte ideálne pro zastávke Larrabasterra. Na pláž to je 20 min pešo a na univerzity metrom 30 min.  A hlavne je tam tiež malý obchodík, kde si po surfe môžete kúpiť pivo v každý čas. Každopádne som sa teda musela v hľadaní posunúť trochu bližšie ku mestu, a tak teda bývam v Algorte, časti prístavného mesta Getxo, 2 zastávky od surfu.

Ak nepotrebujete chodiť na pláž každý deň, tak najcoolovejšia štvrť v Bilbauu je pre mňa San Francisco. Na internete o nej píšu ako o najnebezpečnejšej, ale ja som sa tam cítila úplne v pohode aj po tme a hipstersko-alternatívny vibe, ktorý tam je všade vo vzduchu, to vynahradí. Je to taký malý Berlín v tomto inak historickom uhladenom meste, kde nájdete super kaviarne, bary, obchody a zaujímavé uličky. Ale späť k surfu.

Pláže a spoty

Aby som úplne neklamala ohľadom pláží, tri spoty, kde sa podľa miestnych legiend tiež surfuje, sú práve v Algorte. Jazditeľné vlny som tam ale nevidela ani pri väčšom swelle a s celou svojou továrenskou atmosférou nepôsobia úplne lákavo. Hlavne keď sa odveziete len 5 minút navyše a môžete jazdiť s výhľadom na krásne tmavozelené útesy. Je možné, že to bude dobrá voľba v zime. Takto pred letom to bola akurát ideálna trasa na behanie po pobreží okolo známeho big wave spotu Punta Galea. Od pláže Arrigunaga lemuje pobrežie až k Salvaje cyklotrasa (na behanie aj trávička) dlhá okolo 7 kilometrov s krásnym výhľadom.

No ale napriek peknej bežeckej dráhe som bola aj tak odkázaná na dlhé cesty a keď mám byť úprimná, na dochádzanie metrom som si zo začiatku zvykala ťažko. Predsa len, po niekoľkých rokoch vyvážania zadku v aute a maximálne tak krátkych prechádzkach, bola 10 minútová cesta na metro, 5 minút v metre a ďalších 20 kopcami na pláž dosť veľký šok! Časy keď sme cestovali autobusom z La Laguny do Puerto de La Cruz bez toho, aby sme tušili aké sú tam vlny, som asi úspešne vytesnila.

DCIM113GOPRO
Metroo

Za týždeň som si na tieto útrapy našťastie tak nejak zvykla a keďže môžem do školy chodiť, kedy chcem, zvládam sem tam surfovať aj skoro ráno. Ľudia sú tu inak vo vode od prvého svetla a aj keď som vchádzala do vody okolo 7, minimálny počet ľudí bol okolo 15 kusov.  Poďme sa ale pozrieť na jednotlivé spoty.

mapa spot
Mapa spotov zo skicáru/malování

Playa La Salvaje (Barinatxe/La Triangular)

Tento spot ma oslovil najviac, takže sa mi ho aj najlepšie podarilo spoznať. Prvá super vec, o tejto pláži je to, že je nudistická. Nepobehuje tam síce moc holatých ľudí, ale okrem pekného opálenia sa môžete bez významných pohľadov prezliekať bez uteráku, čo je práve pri dochádzaní metrom podstatné zjednodušenie!

A okrem toho sa tam aj dobre surfuje. La Salvaje je beach break, na ktorom nájdete hlavné 3 peaky. Úplne naľavo je jedna ľavačka, ktorá smeruje od pláže Azkorri. Funguje dobre pri vlnách do 6ft. Pri väčších sa to láme dosť naraz a prúd ťahá k útesom, práve smerom k Azkorri. Funguje na všetky tidy.

Najčastejšie jazdím na peaku v strede, ktorý funguje lepšie ako ľavačka, ale niekedy vyjde pekná aj do pravej strany. Začína fungovať okolo 4-6 ft (inak sa posúva značne dopredu) a aj keď píšu, že funguje za všetkých tidov, ideálne mi to príde na mid-tide. Pri low-tide sa pri brehu zdvýha celkom nepríjemný shore-break, takže vymletie po páde z vlny o dno, pádlovanie na mieste a práčky z pokusu o duck-dive boli vždy na programe. Neskôr som aspoň pochopila, že je po každej vlne dobré obísť lámajúce sa vlny a napádlovať to späť na line-up úplne z pravej strany (pohľad z pláže). Počas high-tidu sa oba pointy posúvajú viac doprava a pridáva sa tiež nekončený boj s prúdom, ktorý ťahá silno smerom k Azkorri. Aby toho nebolo málo, tak pri vlnách okolo 5 ft začína tiež silný prúd smerom von, do oceánu. Je teda celkom dobré nájsť si nejaký referenčný bod na pláži aj vedľa na skalách. Ideálne nie iných surferov, pretože na Salvaje narazíte na všetky úrovne, a tak aj na ťahanie ľudí z oceánu plavčíkmi. Pri vlnách nad 6-7 ft tieto pointy na high tide moc nefungovali a vlny sa zatvárali.

No a na záver, úplne napravo je na reefe jedna pravačka, ktorá je vždy minimálne o pol metra väčšia ako zbytok pláže, a vzhľadom na dosť vystúpené skalnaté dno sa tam odporúča jazdiť len okolo high tidu. Na tomto pointe som bola len raz, keď boli na ostatné pointy moc veľké vlny a nič iné nefungovalo. Ak by som sa tam netrepela 40 min, je dosť možné, že by som to otočila, ale takto som si povedala, že to aspoň vyskúšam. Vlny mali na pointe okolo 9 ft, v sete niekedy viac, a keď videl miestny pán, ako sa rozcvičujem so smrťou v očiach, ponúkol mi, že tam môžem napádlovať s ním a povie mi, čo a ako. Vzhľadom na rip, ktorý je medzi strednou ľavačkou a reefom, som došla dozadu so suchou hlavou. Keby som tam bola sama, pozriem sa do pár vĺn a vrátim sa pekne na breh. Týpek mi ale povedal, ktorú mam zobrať a keďže ma zbytok line-upu povzbudzoval, nemohla som sa nechať zahanbiť a tak som začala pádlovať. Vlna bola hrozne rýchla, takže som sa ani nestihla postaviť a celé sa to so mnou zlomilo. Bolo mi jasné, že ma tak skoro nevyplaví, tak som si „v kľude počkala“ a pád chvíľu rozdýchala s vodou po kolená. Keď som napádlovala naspäť, miestni ma nasmerovali trochu viac dopredu, aby som mohla chytiť niečo menšie. Asi sa báli, že sa mi niečo stane:D. Tam som dostala, aj keď trochu menej, ešte raz a do tretice sa to končene podarilo. Bolo to super, nekonečné dlhé, veľké a krásne sa lámajúce, ale táto jedna mi stačila, a tak som postupne začala pádlovať von. Ako som ale spravila pár duck divov, aby sa mi všetko nepolámalo na hlavu, ocitla som sa zrazu v strede pláže a nejak podozrivo vzadu. 10 minút som si zapádlovala na mieste s myšlienkou na to, kedy asi plavčíci chodia do práce a nakoniec, po zmene smeru prišiel veľký set, na ktorom sa mi podarilo „vyviesť“ von (ak sa dá počítať pádlovanie po ležiačky s každou vlnou, počas ďalších 10 min ako vyvezenie :D). K tomuto pointu teda toľko, že nie je pre každého a pozrite si ako vyzerá za low tidu, kým tam vleziete. Alebo možno radšej nie, nech nemáte taký strach ako ja :D. Dosť možné, že na menších vlnách je to trochu lepšie.

Všeobecne k Salvaje ešte toľko, že je vo vode vždycky mega veľa ľudí! Cez pracovne dníipoobede a cez víkendy to je okolo 50-60 kusov! Aaa sprchy, záchody, plavčíci a bufet tu fungujú od 1.6. do 30.9. – evidentne oficiálna plážová sezóna v Baskicku.

Playa Azkorri

Na tejto pláži sa mi ani raz nepodarilo vychytať dobré podmienky, takže som sa vždy vrátila na Salvaje. Miestni o nej hovoria, že tam funguje pekná ľavačka, keď fúka dobrý vietor (neviem ktorý to je) a chodí na ňu omnoho menej ľudí. Bude to ale asi tým, že tam sú oveľa škaredšie vlny :D. Pláž je ale krásna a tichá! Vybrala by som si ju na nocovanie!

Playa Arrietara/Sopelana

Táto sa nachádza od Salvaje na opačnej strane a nájdete na nej trochu lepší servis a surfové školy. Sprcha tu funguje celoročne! Je to celkom dlhý beach break, takže sa tu nájde veľa miest, kde sa dá jazdiť a je to tiež dobré miesto na učenie. Pri väčších vlnách tu funguje tiež celkom krutý shorebreak a úprimne ma táto pláž moc nebaví. Chodím na ňu len vtedy, keď sú vlny pod 3 ft a na Salvaje nie je nič. Na Arrietere aj vtedy aspoň niečo príde. Inak tú fungujú tak 4 peaky. Jeden úplne pri naľavo pri skale, ktorá pláž delí od Salvaje, jeden naproti Pukas surfovej školy a 2 úplne napravo, smerom k big wave spotu Meñakoz, z oboch strán jednej vystúpenej skalnatej steny. Pláž je tiež dosť často preplnená, plus surfové školy na pláži a vlny sa tu pri väčšej veľkosti často rýchlo zatvárajú. Mám trochu pocit, že na dobré podmienky tu je potreba špecifickú silu a smer vetra (neviem aký), aby vlna trvala dlhšie ako 5 sekúnd.

Ereaga, Jefrys a Arrgunaga (pláže v Algorte)

Ereaga je pláž najbližšie ku Bilbau a okrem toho, že je v hnusom prístave, tak funguje len pri veľkých swelloch. Je to beach break a podľa všetkého sú tam niekedy slušné vlne. Rovnako je to aj so spotom na reefe, Jefry, kde pri väčšom swelle fičí pekná pravačka. Arrgunaga z týchto pláži funguje najčastejšie, ale nevidela som to. Je ale pravda, že keď boli na Salvaje 9 ft vlny, nebola som sa tam pozrieť. Takže ak máte radi vôňu oleja, určite zájdite.

Plentzia

Ďalší spot, ktorý je pri poslednej zastávke metra, je Plentzia. Krásna dedinka, ale vĺn tu asi moc nemajú. Staré babke baskické hovoria, že je to len pár dní v roku, ale v zime tu je celkom populárny paddleboard. Pochádza odtiaľ tiež mladý big wave rider Natxo González.

Meñakoz a Punta Galea

Big wave spoty, na ktorých som videla iba flat :D.

Lokalizmus

No a posledná téma, nad ktorou som celkom rozmýšľala, keď som tu šla prvý krát do vody, je povestný španielsky lokalizmus.  Nejak sa ku mne ale tento fenomén nedostal. Keď som prišla prvý krát skoro ráno na pláž, tak samozrejme všetci pozerali, pretože ma nepoznali a trochu som napádlovala hneď celá natešená na point za nich. Ako som ale chodila skoro každý deň, začali ma zdraviť, radiť mi a niekedy aj voziť domov. Všetci boli väčšinou milí. Iba raz som videla, ako poslal jeden pán nejaký zahraničný pár von z vody. Asi to bolo skôr kvôli ich vlastnému bezpečiu, ale dúfala som, že nepošle aj mňa :D. Bola vtedy celkom silná búrka, ale vlny sa tak nejak krásne zázračne vyčistili, akurátna veľkosť, málo ľudí. Našťastie sa mi zrovna nejak darilo, a tak to bola jedna z najlepších session, aké som tu mala. V tomto počasí, som s tými pár ľuďmi na line-upe cítila také zvláštne mystické spojenie. Celé to fungovalo nejak samo, pekne sme sa striedali, každý si dobre zajazdil. Toto nadšenie ma trochu prešlo, keď som si na seba naťahovala mokré rifle a doma si čítala o surfovaní v búrke. Aj tak to ale stálo za to. Ako to je na surfe vždy:)!

Za týždeň posledné správy z Bilbaa o ceste do San Sebastianu, zatiaľ sa majte fajnovo!

Reklamy

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit /  Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit /  Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit /  Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit /  Změnit )

w

Připojování k %s